Jedného dňa sa dve naše farníčky rozhodli, že pôjdu do sveta na vandrovku.
Zablúdili až do Ríma spolu s dvoma miliónmi vandrovníkov.
Tam ich s otvorenou náručou prijal Svätý Otec na svetových dňoch mládeže.
Ako tak tie dve odvážne duše skúšali vo svete šťastie, spoznali iné, im podobné, odvážne dušičky. Medzi nimi Silviu zo Spišských Vlach - večne milé a usmievavé dievčatko. Ako si tak naša farníčka sťažovala na situáciu doma, Silvia jej ponúkla pomoc. A tak sa po návrate na Slovensko dostala až do ďalekých Spišských Vlach na stretnutie OC.
Spoznala množstvo milých ľudí. Pán Boh jej v srdiečku zapálil túžbu deliť sa o radosť života s detičkami z našej farnosti. V spolufarníčke Zuzke našla pomocnú ruku. Dali hlavy dokopy a zahájili novú éru detských stretnutí. Bolo to práve 11.11.2000 na sviatok sv. Martina. No v tom roku si akosi Martinov biely kôň zlomil nohu a tak vytiahol iba náhradného sivka. Po vytúženom snehu nebolo ani stopy. Ale napriek tomu sme sa stretli s veľkým ohlasom v detských srdiečkach…
To bol teda náš začiatok. Veríme, že je to požehnané dielo, ktoré bude iba rásť. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli. Túžime takto kráčať po ceste do večnosti, po ceste, ktorá vedie k Tebe, Pane. Tak nás chyť za ruku a veď.
